Nenechajte si ujsť:
Pán Ondrej, je vidieť, že máte novourobený vjazd k domu. Najal ste si niekoho na vydláždenie?
Nie, dlažbu zo zatrávňovacích dlaždíc som si urobil svojpomocne. A nielen dlažbu, ale celý dom.
Ako ste prišli na myšlienku využiť zatrávňovacie dlaždice?
Mojim cieľom bolo mať vjazd udržateľne zelený, čo je napríklad u betónových tvárnic, ktoré mám na druhej strane pozemku, problém. Jednoducho som chcel na ploche udržať trávu, ale zároveň sa nepúšťať do žiadneho stavebného megaprojektu. Išiel som teda cestou
zatrávňovacích dlaždíc, ktoré zabezpečovali spevnenie plochy, aby som na ňu mohol zaparkovať auto, a zároveň mohol zachovať zeleň.
Chceli ste sa teda vyhnúť väčšej stavbe?
Do tej som sa vôbec nechcel púšťať. Chcel som urobiť pláň, zrovnať terén a urobiť iba drobnú podkladovú vrstvu alebo ideálne žiadnu. Potom tam dať trávu a to je všetko. Z toho mi logicky vyšlo, že rošty sú jediný spôsob, ako nemusím kopať hlboko do zeme a zároveň mať vjazd pevný a zatrávnený.
Prečo ste zvolili práve tento konkrétny druh dlažby?
Keď som sa rozhodol pre zatrávňovacie dlaždice, sedel som pri počítači a začal som hľadať, aký typ by som bol pre vjazd vhodný. Najviac ma oslovili rošty, pretože nie je nutné robiť hlbokú podkladovú vrstvu a nechať voľný priechod vody. Zároveň sa mi páči aj po estetickej stránke, zvlášť, keď sa nechajú prerásť trávou.
Ako ste pri pokládke postupovali?
Pozval som si bagristu, ktorý stiahol okolo 5–10 cm vrstvy, aby povrch dostal požadovaný tvar. Prebytočnú hlinu som rozvozil po záhrade, takže som nemusel platiť za odvoz. Potom mi priviezli jedno nákladné auto štrku, ktorý som lopatou sám rozhádzal. Vzal som sťahovaciu latu a znovu som povrch vyrovnal. Na to prišiel ešte suchý kompost. Žehličkou som to prežehlil a celé sa to poriadne spojilo. Dal som vzorku do skla, kde je krásne vidieť, ako žehlička zahrnula hlinu až dospodu, pričom nebolo nutné niečo miešať v miešačke.
A potom už ste nainštalovali rošty?
Áno, rošty sa skladajú do rybinovej alebo behúňovej väzby, keď dáte jeden rošt zvisle a druhý otočíte o 90°. Tým sa rošty pevne spoja do seba. Tvárnice majú rozmery 80 x 40 cm. Urobil som si skicu, aby som robil čo najmenej rezov. Mám na záhrade plynovú skriňu, okolo ktorej som zarezával pár roštov. Na rezy som si vzal uhlovú brúsku s diamantovým kotúčom. Keď som to urobil, zastrkol som do buniek roxory s priemerom 8 mm, aby sa rošty nehýbali horizontálne. Samozrejme som mohol okolo dokola vybetónovať obrubník, ale chcel som, aby boli rošty kedykoľvek rozoberateľné, ale zároveň držali pevne.
Celý postup kladenia dlaŽby
Nemajú dlaždice tendenciu sa hýbať?
Dole ani hore určite nie. Ak sa pozriete na rošt zospodu, je tam obrovská styčná plocha. Samozrejme by sa dlaždice mohli hýbať do strán. Tomu ale zabraňuje použitými roxorami. Po čase tráva dlažbu prekorení a potom, čo zaplní medzery v rošte, sa už dlažba nepohne.
Ako dlho vám zabrala celá inštalácia?
Prvý deň som robil podkladové vrstvy, čo mi trvalo asi šesť hodín. Druhý deň som pokladal dlažbu. To mi zabralo dve, maximálne tri hodiny. A to som tu položenú dlažbu ešte rozoberal, pretože sa mi to na jednom mieste nepáčilo. Potom som hodinku robil rezy. Takže spolu asi tých desať hodín. Dva kratšie dni.
Mali ste už z minulosti nejakú skúsenosť s pokládkou dlažby?
Áno. Asi osem rokov späť som spevňoval plochu na druhej strane pozemku. Už vtedy som to chcel urobiť ako priepustný povrch, ale v tej dobe som vedel len o betónovom zatávňovaní. Urobil som vtedy približne rovnako veľkú plochu ako teraz. Použil som betónové, osem centimetrov vysoké tvárnice. Sú veľmi ťažké. Šialená práca, u ktorej sa veľmi narobíte.
Robili ste pod zatrávňovaciu dlažbu kanalizáciu?
Pod zatrávňovaciu dlažbu nie je kanalizácia potrebná. Voda sa vsakuje priamo do zeme. Budem sa ale musieť napojiť na kanalizáciu v obci. Pod dlažbou teda budem viesť kanál, takže som tie tvárnice zatiaľ ani nezatrávňoval. Vôbec ma to ale netrápi, pretože tá pokladá mi trvala asi tri hodiny. Kľudne môžem tento povrch rozložiť, pod ním vykopať nové siete a zase ho položiť späť.
Budete na rošty dávať hlinu?
Keby som zatrávňovacie dlaždice nemusel zase rozkladať kvôli kanalizácii, už by som dávno doviezol namiešaný kompost. Ideálny je mix – kompost, piesok, hlina. Do otvorov v rošte nemusíte dať iba hlinu, ale aj dlažobnú kocku. Môžete pokojne vyskladať akýkoľvek symbol, napríklad vozičkára alebo autobusovú zastávku.
Dá sa na dlaždice použiť snežnú frézu?
S tým nebude žiadny problém. Vďaka zámkovému systému dlažby sa jedná o jednu plochu. V zime sa to dá krásne zhrnúť lopatou, ale sú tam protišmykové zúbky, ktoré je potrebné pozametať.
Akú záťaž dlažba vydrží?
Záťaž je u môjho vjazdu do 3,5 tony. Ale rošty samotné majú nosnosť oveľa vyššiu. Miera záťaže je závislá na podkladových vrstvách. Môžete upraviť až na 40 ton.
Robili ste z týchto roštov len vjazd?
Nejaké rošty mi zostali, takže som z nich urobil ešte chodníky na záhrade a cestičku k domu. Využil som aj hore v záhrade pri včelích úľoch, pretože sa mi nechcelo robiť zámkovú dlažbu ani betónovať.
Máte skúsenosti s klasickou zámkovou dlažbou?
Áno, tu som robil okolo domu.
A teraz ju porovnáte so zatrávňovacími dlaždicami?
To sa nedá ani porovnať. U zámkovej dlažby musíte vykopať oveľa viac hliny a potom betónovať obrubníky, pretože potrebuje nejaké ohraničenie. Musíte navoziť a položiť tri druhy štrku. Potom začínate žabovať a ukladať zámkovú dlažbu. To je päťkrát toľko práce. Keby som robil to isté zo zámkovej dlažby, je to minimálne na tri víkendy.
Takže zatrávňovacia dlažba je ideálne riešenie, ako sa vyhnúť výkopovým prácam?
Nie úplne. Na trhu je viac typov. Vďaka prieskumu trhu, ktorý som si predtým urobil, som zistil, že je to inak. Väčšina zatrávňovacích dlažieb, aj plastových, má rovnaké podmienky pri úprave podložia ako zámková dlažba. Ak o inštalácii uvažujete, poriadne si overte túto informáciu v technickom liste alebo u predajcu. Na toto je naozaj nutné si dať pozor.
A čo porovnávať ceny?
U zámkovej dlažby by som neuvažoval, ani keby to vyšlo cenovo narovnako. Samotné zatrávňovacie dlaždice sú možno o niečo drahšia alternatíva, ale spevnenie zeminy nie je tak náročné. Výkopy pre zámkovú dlažbu by vyšli dvakrát alebo trikrát tak draho.
Čo je podľa vás najväčšia prednosť týchto roštov?
Predovšetkým ich životnosť. Keď niečo robíte, nechcete sa do toho púšťať za päť rokov znova. S roštami sa ľahko pracuje, hoci sa jedná o pomerne veľký formát. Je tam vôľa, ktorá vám umožní dobre kopírovať terén. Rošty nie sú príliš ťažké, takže sa pri práci zbytočne nenarobíte. Spomínam si, ako som pokladal betónovú tvárnicu. To bolo peklo. Vážila asi 15 alebo 16 kg. Dnes by to ako dôchodca nezvládol.
Aké majú rošty nevýhody?
Jedná sa o recyklát. Dal by som prednosť napríklad drevu, ale to by som ten vjazd za chvíľu robil znovu. Ďalšia vec je, že keď rošty priviezli, tak trochu zapáchali. Ale to počas pár dní vyprchalo.
Akú podľa vás bude mať tento vjazd životnosť?
Myslím si, že to bude nesmrteľné. Až to niekoho bude štvať, vyberie to von a použije sa to niekde inde. Navyše, ako ukazujem príklady z Nemecka, nedochádza k takmer žiadnemu povrchovému opotrebovaniu.
Takže by sa z týchto roštov dali stavať aj cesty?
V Nemecku z toho robia bočné ulice úplne bežne. Bol som tam a videl som, ako to bez problémov funguje aj u klasickej cesty. Nemci tieto rošty používajú už cez 25 rokov, takže z toho nemám vôbec obavy.
